streda 18. januára 2017

Anna Franková: Príbeh dievčaťa v spoločnosti oživených vešiakov

Foto: Nové divadlo

K Denníku Anny Frankovej som sa dostala počas minulého leta. Keď som otvorila prvú stranu, mala som pocit, že Anna mi stojí za chrbtom a číta spolu so mnou. Písmenko po písmenku, slovo po slove, vetu po vete...Anna ma sprevádzala od začiatku až po koniec. Rovnaký pocit som mala aj dnes v Novom divadle. Len s tým rozdielom, že tentokrát mi Anna nestála za chrbtom, ale hľadela mi priamo do očí, deliac sa so mnou o svoju krehkú dušu. 

Nové divadlo hráva inscenáciu Anna Franková od polovice novembra minulého roka. S konceptom uvedenia tohto diela na javiskové dosky prišli Šimon Spišák spolu s Veronikou Gabčíkovou. Spišák sa okrem toho postaral aj o dramatizáciu a réžiu, zatiaľ čo dramaturgiu si zobrala na starosť Veronika Gabčíková. Scéna, kostýmy a bábky vznikali pod rukami talentovaného Karela Czecha

Tí z vás, ktorí ste Denník Anny Frankovej čítali, určite viete, že dej sa odohráva v úkryte jednej budovy v Amsterdame. Bola som preto veľmi zvedavá na to, s akým riešením príde umelecký tím Nového divadla. Priestor na scéne vypĺňajú dva písacie stoly zo svetlého dreva, ktoré pripomínajú atmosféru domova. Dôležitý prvok zohráva aj veľká krabica, do ktorej sa Anna viackrát ukryje, pričom si v nej vyreže otvor, aby sa mohla zveriť publiku so svojimi emóciami. Krabica vyjadruje Annin pocit stiesnenosti, pretože je nútená deliť sa o priestor spolu s ďalšími ľuďmi. Za ďalšiu dôležitú časť scény považujem železnú tyč, na ktorej sú zavesené kúsky oblečenia všetkých tých, ktorí sa ukrývajú v úkryte (a ktorí sa stanú súčasťou príbehu, ale o tom až neskôr). Vďaka tomu sa zotierajú akékoľvek hranice medzi prechodom z jednej izby do druhej, čím sa zabezpečuje plynulá dynamika inscenácie. Súčasťou scény sú aj Annine darčeky k trinástim narodeninám - denník, kytica s ružami, modrá košeľa, vlastnoručne napečené koláče a pod. 

Postavu Anny Frankovej stvárňuje Lucia Korená, ktorá sa tejto úlohy zhostila s veľkým nasadením a vášňou. Korená predvádza širokú paletu emócií, ktoré súvisia s tým, čo Anna prežíva a čo sa jej bytostne dotýka. Nedáva si servítku pred ústa - je úprimná, čo je najviac citeľné v scéne, keď počas hodiny oboznamuje divákov s tým, čo si myslí o svojich spolužiakoch a spolužiačkach zo školy. Anna sa nachádza vo veku, keď začína objavovať svet, a preto je prirodzené, že chce nájsť odpovede na svoje otázky. Anna neváha prejavovať úprimné emócie - divák to má možnosť vidieť už hneď na začiatku predstavenia, ktoré začína tým, že Anna odpočítava hodiny do začiatku narodenín. Jej spontánnosť sa prejaví vo chvíli, keď odbije slávnostná siedma hodina - začne výskať a pustí sa do rozbaľovania darčekov. Ako mladé dievča nechce byť zatvorená v stiesnenom priestore - je energická, čo divák uvidí vo chvíli, keď dá ruky vbok a začne tancovať. Anna však prejavuje aj drzosť, a to vo chvíľach, keď má pocit, že sa jej krivdí. Citeľné je to hlavne v scéne, keď si bez povolenia zoberie sestrinu knižku. To vyvolá rozruch a Anna je prinútená ospravedlniť sa, čo napokon aj urobí, ale s poriadnou dávkou cynizmu. K jej veku patrí aj zasnívanosť, ktorá je najviac prítomná v scénach s Petrom (hlavne počas toho, ako si predstavuje, že si spolu zatancujú). Korená prepožičiava svojej Anne mladú dušu dospievajúceho dievčaťa. Pracuje s mimikou a udržiava očný kontakt s divákmi, čo len prispieva k pocitu vytvorenia akéhosi živého denníka

Dôležitú úlohu tu zohráva bábkoherec Ivan Martinka, ktorý stvárňuje viacero postáv - Petra van Daana, Anniných rodičov, Miep, pána a pani van Daanových, pána Dussela a v neposlednom rade - kocúra. Fascinovalo ma, ako dokázal plynule prechádzať od jednej postavy k druhej. Bez toho, že by si to vyžadovalo nejaké prezliekanie. Prostredníctvom svojej práce s mimikou a telom dokázal diváka veľmi rýchlo a ľahko zorientovať v jednotlivých postavách. Ako bábkoherec na začiatku oživuje Anninho hravého a prešibaného kocúra - behá po izbe a šplhá sa po závesoch. Martinka ako Annin otec prejavuje strach vo chvíli, keď sa dozvie, že jeho dcére Margot hrozí smrteľné nebezpečenstvo. Na druhej strane však dokáže prejaviť aj duchaprítomnosť, ktorá je citeľná v scéne, keď sa spolu s Annou musia rýchlo zbaliť a ujsť z domu. Martinka v úlohe dospievajúceho chlapca Petra, ktorý sa zblíži s Annou, na začiatku prejavuje neistotu - vyhýba sa jej, odpovedá jednoslovne a nervózne prešľapuje z nohy na nohu. Postupne sa jej však otvorí, až ju napokon neváha pobozkať na líce, čím jej prejaví svoju náklonnosť. Najväčšie zimomriavky som mala počas tých scén, v ktorých Martinka oživoval vešiaky s oblečením,. Práve oni predstavovali ostatných obyvateľov úkrytu. Napríklad scéna, v ktorej Anna odmieta matku, a Martinka prostredníctvom svojich pohybov na kabáte znázorní jej zvesenú hlavu a plač, patrila k jedným z tých najsilnejších. 

Umeleckému tímu Nového divadla sa podarilo vytvoriť pútavú inscenáciu, ktorá zobrazuje vnútorný svet a ideály dospievajúceho dievčaťa v kontraste so zúrivou vojnou. Ak chcete zažiť ten pocit, keď sa vám Anna pozerá do očí a zveruje sa vám so svojimi radosťami aj problémami, príďte do Nového divadla. Príďte prežiť príbeh dievčaťa v spoločnosti oživených vešiakov, rozsypanej fazule, výstrelov z pušiek a horiacej sviečky. 

Koncept: Šimon Spišák a Veronika Gabčíková
Dramatizácia a réžia: Šimon Spišák
Dramaturgia: Veronika Gabčíková
Scéna, kostýmy a bábky: Karel Czech
Hrajú: Lucia Korená, Martin Nahálka
Hlásateľ: Martin Nahálka
Hlas Anny: Alica Cvečková

Foto: Nové divadlo
Foto: Nové divadlo
Foto: Nové divadlo
Foto: Nové divadlo
Foto: Nové divadlo
Foto: Nové divadlo

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára