nedeľa 13. novembra 2016

Môj Malý princ: Vesmírny bábkový kabaret s nefalšovanými emóciami

Foto: Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre

Pamätám si, že keď som čítala knihu o Malom princovi, nevedela som sa od nej odtrhnúť. S každou novou stranou vo mne rástla čoraz väčšia zvedavosť. S Malým princom som putovala po planétach, prežívala som s ním všetky radostné, ale aj tie menej veselé okamihy. Dovolil mi nahliadnuť do svojej duše, naučil ma vážiť si každú ružu. Vďaka nemu som pochopila, že láska je ten najčistejší cit na svete. Pripomenul mi ľudskú zraniteľnosť a to, že najpodstatnejšie veci vidíme srdcom...
Keď som sa dozvedela, že Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre chystá v novembri premiéru rozprávky inšpirovanej týmto jedinečným príbehom pod názvom Môj Malý princ, vedela som, že si to nemôžem nechať ujsť. A tak som sa v nedeľu, 13. novembra 2016, vybrala do divadla na druhú premiéru tejto rozprávky v réžii Jiřího Jelínku.

Príbeh sa odohráva v rozpadnutom motoreste, ktorý má časy najväčšej slávy za sebou. Na javisku vidíme niekoľko zelených stolov s červenými nožičkami a hnedými stoličkami. Kombináciu týchto troch pútavých farieb môžeme chápať aj ako alegóriu na minulosť (spojenú s úspechmi motorestu). Premiestňovanie stolov a stoličiek bolo výborným riešením pri obmenách jednotlivých scén putovania Malého princa. Hlavná postava, Malý princ, putuje po planétach, kde stretáva rôzne typy ľudí. Scénické riešenie jednotlivých planét bolo vyriešené zaujímavým spôsobom - každá nová planéta v sebe niesla typickú črtu, vďaka ktorej bola jasne rozpoznateľná od tej druhej. Napríklad planéte, v ktorej Malý princ spoznáva počtára, dominovalo veľké počítadlo s farebnými guľôčkami, ktoré sa napokon zmenilo na raketu. Zaujímavo riešená bola tiež planéta, na ktorej býval hvezdár - po jej bokoch stáli dve herečky v bielych kostýmoch, ktoré predstavovali pouličné lampy. Každé zapnutie a vypnutie lámp bolo pritom sprevádzané zmenou svetla a postoja, v ktorom lampy stáli. Za zmienku stojí aj spôsob, akým si pracovníci motorestu požičiavali svetlo - prehadzovali si ho z ruky do ruky a následne ho prehĺtali, aby ho znova mohli chytiť do dlane.

V kostýmovej zložke tejto inscenácie sa naplno prejavila kreativita režiséra a šikovnosť pracovníčok dielní Starého divadla Karola Spišáka v Nitre. Tak napríklad z obrovskej žltej látky boli vystrihnuté kruhy, ktoré predstavovali jednotlivé planéty, na čele s bohatým kráľom. Detského diváka viackrát rozosmialo naháňanie sivých myšiek v týchto otvorených kruhoch. Rovnako sfarbená líška tvorila kontrast s Malým princom, ktorý na sebe mal sebe bielu košeľu s fialovým zakončením, žlté nohavice a rovnako sfarbené topánky. Fialová použitá na košeli bábky princa mala svoje zastúpenie aj na košeli herca (Miloša Kusendu) vo forme pripnutého kvetu. To isté môžeme povedať aj o sivo sfarbenej líške - herečka Henrieta Kolláriková bola odetá v rovnako sfarbených šatách, ktoré korešpondovali s osobnosťou zvieraťa (snaží si získať princa, vábi ho, líška sa mu). Biele zakončenie jej chvostíka môžeme chápať ako symbol nového začiatku, ktorý pramení z úsilia spriateliť sa s princom.

Výkony hercov boli prirodzené a tým pádom uveriteľné, čo sa odzrkadlilo na úprimnom záujme detí o komentovanie deja. Postava Malého princa v rukách bábkoherca Miloša Kusendu bola nositeľom detskej nevinnosti, úprimnosti, srdečnosti a zvedavosti. Líška v podaní Henriety Kollárikovej bola vábivá, sebavedomá, no v kútiku srdca túžiaca po skutočnom priateľovi. Martina Slobodová bola rovnako uveriteľná v role logicky zmýšľajúceho počtára, ktorý nerozumie emóciám, ako aj v role pouličnej lampy, ktorej život závisí od počtu východov a západov slnka. Každý jeden herec v rozprávke Môj Malý princ dokázal udržať pozornosť detského diváka a vedel presvedčivo stvárniť svoju postavu.

Nechýbala tu ani hudobná zložka, ktorá odštartovala po skončení inscenácie. Diváci sa vybrali za dlhým sivým hadom smerom do Štúdia Tatra, kde sa uskutočnil koncert skupiny Prince and Roses. V prítomnosti živej kapely, energickej hudby a ľahko zapamätateľných veršov si tak mohli zaspievať a zatancovať nielen rodičia, ale predovšetkým ich malé deti.

Rozprávka Môj Malý princ priniesla na dosky Starého divadla Karola Spišáka v Nitre veľa pozitívnych emócií. Vďaka nej som sa vrátila do detských čias a uvedomila si, že niektoré veci sa nikdy nemenia  - to len my dospelí na ne občas zabúdame. A preto bolo krásne, že dnes sme si to mohli všetci pripomenúť prostredníctvom tohto predstavenia. Veriť v svoje sny, veriť v lásku, veriť v dobro...Na záver by som sa s vami rada podelila o citát z tejto inscenácie: ,,To, že nie som vidieť neznamená, že nie som..."

Námet: Antoine de Saint Exupéry
Scenár a réžia: Jiří Jelínek a. h.
Dramaturgia: Petra Zichová a. h.
Dramaturgická spolupráca: Petra Babulícová
Scéna a bábky: Bára Čechová a. h.
Hudba: Zdeňek Král a. h.
Hrajú: Miloš Kusenda, Danica Hudáková, Rudo Kratochvíl, Jana Labajová alebo Henrieta Kolláriková, Martina Slobodová, Miroslav Bakura, Radovan Hudec, Michal Kalafut
Inšpícia: Rúth Dolanová
Text sleduje: Eva Špačková

Foto: Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre
Foto: Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre
Foto: Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre
Foto: Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre
Foto: Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre
Foto: Staré divadlo Karola Spišáka v Nitre

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára